Milí priatelia – bratia a sestry.
Veľa cirkevníkov sa celkom prirodzene pýta na stretnutie brata generálneho biskupa a generálneho dozorcu na Vrbovcoch v sobotu 29. júla s presbytermi – o čom a tu hovorilo, čo prinieslo a čo z neho vzišlo.
Pokúsim sa ako účastník v nasledovných riadkoch popísať svoje osobné dojmy i názor.
Určite to bolo stretnutie plné očakávaní a nádeje hlavne v tom – že prinesie konečne posun, možno i doriešenie nespravodlivého obvinenia brata farára Hvožďaru za účasť „na Farme“.
Treba kvitovať s uznaním , že si najvyšší predstavitelia -štatutári cirkvi- našli čas
v rámci Synody na takéto osobné stretnutie .
Stretnutia s najvyššími predstaviteľmi nie sú každodennou záležitosťou preto i tento fakt podčiarkuje závažnosť situácie, ktorú toto pošpinenie mena brata farára Hvožďaru spôsobilo .
V úvodných príhovoroch oboch najvyšších predstaviteľov cirkvi odznelo želanie na upokojenie situácie v cirkvi , čo by si určite želali všetci .
Po tomto nádejnom vyzerajúcom úvode začala rozsiahla diskusia k tejto problematike.
Ako čas ubiehal -diskusia trvala temer tri hodiny- som nadobúdal čoraz viac pocit, že predstava brata generálneho biskupa a dozorcu na riešenie sa bohužiaľ líši od názoru cirkevníkov i môjho.
Bolo cítiť, že si uvedomujú hĺbku problému , ktorý myslím zvýraznilo i jednoznačné zvolenie brata farára Hvožďaru za seniora – jeho silný mandát.
No cítil som zároveň snahu zamiesť to celé pod koberec ,bez toho aby sa očistilo meno Hvožďaru i celého zboru.
V jednotlivých diskusných príspevkoch odznievali konkrétne veci a faktá zo života zboru svedčiace o bohumilej a prospešnej činnosti brata farára ako i o spontánnosti petičnej akcie i iných akcií na jeho obranu.
Jednoznačne rezonovalo ,že nikto z prítomných nechce evanjelickú cirkev rozbíjať ale chce iba očistiť neprávom pošpinené meno.
Na množstvo konkrétnych otázok typu -čo porušil, ktorý článok, čím sa vlastne previnil, prečo sa najskôr nehovorilo medzi štyrmi očami , prečo tak konali o ňom -bez neho , zaznievali pekné dlhé odpovede avšak bez toho podstatného – čo konkrétne porušil.
Keď som to počúval ,tak som si uvedomil –Bože, veď aké jednoduché to od samého začiatku mohlo celé byť.
Veď stačilo aby hneď po nahlásení „prečinu“ zobral do rúk telefón myjavský senior alebo i sám generálny biskup , zavolal k seba brata farára Hvožďaru , medzi štyrmi očami /v duchu biblického/ všetko prejednali a na základe toho mohli konať ďalej ak by vôbec ešte bolo o čom…
Bohužiaľ realita bola iná .To rýchle jednanie- o ňom bez neho i s vynesením odsudzujúceho verdiktu , prináša zákonite nezodpovedanú otázku -prečo také unáhlené konanie?
Nebolo to všetko iba dobrá zámienka nato aby pleskol bič na farára Hvožďaru- ako to odznelo i z úst jednej diskutujúcej ?
Čas, ktorý ubehol od vzniku celej kauzy i množstvo vysvetľujúcich argumentov, ktoré odzneli pri tomto stretnutí vytvoril dostatočný priestor na prehodnotenie opodstatnenosti rozhodnutia predsedníctva.
Preto som si dovolil osloviť brata generálneho biskupa i dozorcu v tom duchu , že nemôžu síce hovoriť za ostatných v predsedníctve, ktorí prijali rozhodnutie -ale ako štatutári majú v rukách možnosť urobiť prvý krok k náprave už dnes na tomto stretnutí.
Ako štatutári môžu následne svojim postojom ovplyvniť i konanie predsedníctva v tejto veci .
Viem ,že generálny biskup a pán farár Hvožďara počas štúdii dokonca bývali spoločne na izbe, predpokladal som teda , že sú priatelia zo študentských čias a poznajú sa skutočne dobre.
Preto som možno až priveľmi idealisticky alebo i s dávkou naivity poprosil generálneho biskupa aby na tomto stretnutí priateľsky -ako kamarátovi povedal- Mirko, brat farár prepáč- dnes vidím, že som konal unáhlené bez dostatku informácii a Tvojho stanoviska ….
Myslím, že tým by sa určite neponížil pred prítomnými, ale získal by si úctu za odvahu pripustiť omyl – veď všetci ľudia sme omylní …
Bolo to však moje naivné myslenie – nič také sa nekonalo – zrejme sa dnes takéto veci už nenosia…
Bohužiaľ , v sobotu bola na Vrbovcoch šanca urobiť prvý krok k očisteniu mena brata farára Hvožďaru – zostala však nevyužitá a bolestivá rana zostala naďalej otvorená …
Možno však dodať, že určite veľmi hojivým balzamom na jej utíšenie sa stali hlasy cirkevníkov celého myjavského seniorátu .
Na úplne zatvorenie tejto rany treba však ešte pridať z predsedníctva – jednoduchý liek v podobe krátkej vety- brat farár, vlastne už senior- rušíme naše stanovisko….
Verím, že k takémuto kroku bude nápomocná i božia prozreteľnosť.
Michal Maliarik
2. VII. 2013
vrbovcezbor 