Myslím, že pre úplnú informáciu všetkých, ktorí nemali možnosť byť priami účastníci je vhodné dať možnosť i s odstupom času zoznámiť sa s celým myšlienkovým obsahom inštalácie myjavského seniora.
Michal Maliarik
INŠTALÁCIA SENIORA MYJAVSKÉHO SENIORÁTU.
Vážení čitatelia Evanjelického posla -možno trošku nezvyčajným spôsobom sa chcem podeliť s Vami so svojimi dojmami z inštalácie seniora Myjavského seniorátu brata Miroslava Hvožďaru ml., ktorá sa konala vo Vrbovciach 29. septembra 2013.
Myslím , je vhodné v úvode pripomenúť, že inštalovaný senior získal hneď v prvom kole volieb, v ktorých sa zúčastnili traja kandidáti silný mandát predstavujúci temer 80% hlasov.
Vo svojom živote som mal možnosť byt účastníkom mnohých podujatí konaných či už v rámci nášho Myjavského zboru alebo seniorátu . Nakoľko som pracoval v oblasti kultúry ,mal som možnosť prežívať i atmosféru rôznych kultúrnych podujatí.
Každé z nich malo svoju špecifickú slávnostnú atmosféru .
No pri tomto podujatí sa k tej „štandardnej“ slávnostnej atmosfére pridalo ešte čosi na viac.
Niečo – čo osobne mňa a myslím , že i všetkých prítomných elektrizovalo a prenikalo až do špiku kostí. Bola to atmosféra presiaknutá duchom lásky, ktorý sa vlieval do sŕdc všetkým , ktorí zaplnili kostol vo Vrbovciach tak, že „praskal vo švíkoch“. Veď sa tu zišlo vyše 1200 evanjelikov z Vrboviec , okolitého kopaničiarskeho kraja , hostí z celého Slovenska i zahraničia.
Človek vie vekom možno viac precítiť niektoré veci – no pri pohľade na tváre rôznych generácii bolo vidieť, že to nebolo dané iba tým vekom- prechádzalo to všetkými- tými mladými i skôr narodenými. Najlepším dôkazom tej atmosféry boli slzami dojatia pokropené nielen líca „ kopaničiariek“ – ale i na tvárach „tvrdých kopaničiarov “ sa v mnohých chvíľach leskli slzy z úprimného dojatia.
V nasledovných riadkoch chcem priblížiť aspoň hlavné myšlienky, ktoré odzneli na inštalácii a pokúsiť sa vtesnať do nich aspoň náznak ducha atmosféry, v ktorom sa celá inštalácia niesla .
Slávnostný inštalačný akt vykonala seniorka Považského seniorátu Eva Juríková v zastúpení biskupa Západného dištriktu Milana Krivdu.
Slávnostnú kázeň mal emeritný generálny biskup Július Filo.
V úvode uviedol, že v našej evanjelickej cirkvi sa život spoločenstva dá členiť volebnými obdobiami čelných predstaviteľov na každej úrovni. Volíme si demokraticky predstaviteľov a dúfame , že si takto otvoríme cestu pre rast, pozitívnu zmenu, obnovu. Pripomenul súčasne i jedno varovanie, ktoré vyriekol Ronald Reagan:
„Politici majú sklon myslieť na budúce voľby- a nie na budúce pokolenie…“
Ďalej povedal : “pri novom období života nášho seniorátu má ísť o lepšiu budúcnosť nás všetkých, o budúce pokolenie. Na čom teda založiť budúcnosť ,z čoho čerpať silu a akým spôsobom postupovať? Na tieto otázky nájdeme odpovede v Božom slove.“
Za základ si emeritný biskup vybral slová z listu Filipským , ktorý nazývajú vykladači : „ List plných výborných správ- alebo tiež list radosti.“ Opakovane sa v ňom objavuje výzva: radujte sa! Základom, na ktorom stojí naša radosť a nádej pre budúcnosť, je evanjelium Ježiša Krista. Nažívajte tak ako je hodné evanjelia Kristovho. Dostal sa nám dar milosti, ktorý nesmie zostať darom skrytým v nás a zamknutým v našich kostoloch.
Evanjelium nesmie byť svetlom ukrytým pod nádobou. Viera sa musí prejavovať životom. To sa smie stať viditeľne i v našom kraji okolo Myjavy, kde boli a sú evanjelici sociologicky väčšinou.
Stojme v jednom Duchu. Stojme v ňom pevne ,ako to deklaroval i Dr. Martin Luther pred cirkevnými predstaviteľmi , ktorí nepochopili jeho dielo obnovy cirkvi : „Tu stojím inak nemôžem, tak mi Pán Boh pomáhaj“.
Buďme jednotní v láske. Nech sa svet triešti – je to veľká škoda, keď to robí – my buďme jednotní. Zabudnime na to, čo sa nepodarilo v minulosti, odložme do zabudnutia predvolebné spory a teraz buďme jednotní ako spoločenstvo súrodencov v Kristovi .
Martin Luther King povedal : “Ježiš Kristus bol extrémistom lásky. Láska je jediná sila, ktorá je schopná zmeniť nepriateľa na priateľa.“ Buďme jednotní vo veľkej láske podľa vzoru Kristovho a spoločenstvo nášho seniorátu bude mať pred sebou nádejnú a radostnú budúcnosť. Božie slovo očakáva od nás láskavú odvahu v boji za evanjelium. I keď sa v našom svete zdá , že zlo je neporaziteľné, zlé štatistiky sa môžu zmeniť. Preto stojme v jednom duchu, buďme jednotní v láske.
V závere slávnostnej kázne poďakoval emeritný biskup Pánu Bohu, že v bratovi Miroslavovi Hvožďarovi máme seniora , ktorý vyžaruje lásku , je obetavý v láske a snaží sa riadiť zásadami Kristovej lásky. Bojujme spolu za vieru v evanjelium, aby náš seniorát prekonal slabosti , rozkvital a stal sa kvasom pre spoločnosť v tomto krásnom kúte Slovenska
Jedinečnosť atmosféry inštalácie umocňovali i jednotlivé hudobné vstupy. Skutočnosť, že okrem klasickej vznešenej organovej hudby zneli v priestoroch kostola tiež tóny dychovej hudby , mládežníckej hudobnej skupiny i spevokolu – bolo jasné svedectvo vypovedajúce o doterajšej úspešnej práci farára Miroslava Hvožďaru v zbore so všetkými generáciami.
Veľmi emotívne zapôsobili prednesené vrúcne modlitby od malej 4- ročnej T. Pekníkovej, alebo v „echt“ Vrbovčianskom dialekte podaná modlitba od K. Zlochovej . Rovnako tak modlitba od dištriktuálneho dozorcu V. Daniša i samotného Seniora vyvolali v očiach všetkých slzy úprimného dojatia. Po slávnostnom inštalačnom akte dostali priestor tiež príhovory cirkevných predstaviteľov, študentov z bohosloveckej fakulty, domácich i zahraničných hostí. Pozdravnými listami vyjadrili svoju radosť z tejto chvíle i predstavitelia slovenských cirkevných zborov z Austrálie a Kanady.
Z príhovoru inštalovaného seniora považujem za potrebné uviesť základné myšlienky, v ktorých načrtol svoje priority v seniorálnej službe. Príhovor seniora sa začínal slovami vďaky voči Pánu Bohu: „Dobroreč duša moja Hospodina a nezabúdaj na žiadne z jeho dobrodení“. /ž103,1-2/ Poďakoval sa Pánu Bohu za život, ochranu a povolanie do služby . „On ma viedol od narodenia , len z jeho milosti som, čo som…“ Pri poďakovaní svojim rodičom spomenul, ako prinášali biednym ľudom Pána Ježiša a ako ich evanjelium menilo. Túto pomoc najbiednejším rómskym deťom v Slavošovciach , kde vtedy pôsobili rodičia, vnímal ako malý chlapec a táto skutočnosť sa vryla do jeho vedomia a ovplyvňuje jeho prácu doteraz.
Ďalej poďakoval svojim bratom, celému Cirkevnému zboru Vrbovce i všetkým zborom Myjavského seniorátu za dôveru ,všetkým oltárnym bratom a sestrám ako i ostatným bratom a sestrám z celého Slovenska i zahraničia.
V ďalšej časti jeho príhovoru rezonoval text : „O sebe však hovoríme: sme vašimi služobníkmi pre Ježiša“ /2Kor 4,5/ Duch Pána Ježiša Krista nás vedie k službe – nie panovať nad bratom a ani nie povyšovať sa nad ním a ponižovať ho. Láska Krista a služba vedie vždy k snahe pochopiť brata . Slúžiť to je duch a spôsob Krista –to je kristov program!
Starí Rimania mali príslovie: “ Svornosťou malé veci rastú , nesvornosťou sa aj tie najväčšie rúcajú .“ Kde je svornosť, tam je úcta, tam je radosť z práce. Kde je naopak hašterivosť, kde sa napadá aj všetko dobré , tam sa práca rúca.
Ďalej uviedol – že v tomto roku sme si pripomínali našu slovanskú minulosť a misiu. Z tejto histórie vieme , že keď knieža Svätopluk zomieral , povolal svojich troch synov a dal im do rúk zväzok troch prútov. Kázal im rozlomiť ho – nešlo to. Potom vytiahol po jednom prúte a to šlo už ľahko. Vtedy im dal ponaučenie: Keď budete ako bratia svorní , nik Vás nepremôže , ale ak sa budete napádať a hašteriť, nepriateľ vás premôže a ríša sa rozpadne.
V našom Myjavskom senioráte máme tých prútov až dvadsať- dvadsať duchovných pastierov. Urobme preto svojou službou všetko pre to, aby to bol pevný pilier našej Evanjelickej cirkvi. Pozývam Vás všetkých do tejto služby. Apoštol Pavel sa predstavuje vo všetkých listoch zborom ako služobník Ježiša Krista -„O sebe hovoríme: sme vašimi služobníkmi pre Ježiša“. Služobník –to je pravý titul, ktorý vyjadruje podstatu každého úradu, každého pracovníka cirkvi od kostolníka po biskupa. V zbore stojíme všetci ako služobníci Ježiša Krista .
Tak nám to ukázal na sebe Ježiš- tak nás sám poveril za služobníkov. On, Pán neba i zeme sa ponížil, aby sa stal služobníkom . Syn človeka neprišiel, aby jemu slúžili , ale aby On slúžil a vydal svoj život ako výkupné za nás. Nezasadol na trón, aby panoval, ale na každom kroku slúžil, bral na seba bremená ľudí. V kňazskom povolaní je preto slúžiť najväčšie poslanie , hodnota i požehnanie. Pán Ježiš v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi ukázal , že kňaz a levíta, ktorí obišli raneného pocestného odkázaného na ich pomoc – zlyhali . Oni sa mali prví skloniť a pomáhať.
V tomto duchu by sa mal niesť aj program pre vnútromisijnú službu v celom Myjavskom senioráte. Potrebujú ju deti konfirmandi, mladí ľudia – je im potrebné podať primerané posolstvo o Ježišovi a z láskou dokázať, že sme tu pre nich v škole i v zbore. Táto misijná služba je potrebná i pre rodiny a starých ľudí. Títo vždy mali problémy – dnes ich majú mimoriadne.. Potrebná je v nemocniciach i detských domovoch – tam sú ľudia, ktorí nás čakajú a dôverujú nám. Aj celoplošné zapojenie laikov vo všetkých úsekoch je mimoriadne potrebné .
Senior poprosil všetky sestry a bratov aby si slúžili každý tým darom , ktorý dostali.
V závere svojho príhovoru uviedol ,že keď rozmýšľal, prečo bol zvolený prišiel na to , že Pán Boh si volí často pre svoje dielo slabých ľudí /viď pastiera Dávida, chudobné dievča Máriu /. Vyznal , že je celkom odkázaný na Božiu pomoc, a preto v modlitbách prosí o Božiu prítomnosť. Inštalácia nás všetkých povzbudila do spoločnej služby a lásky , do novej etapy, nových vzťahov odpúšťania , vzájomnej úcty i rešpektu.
Urobme všetko pre to, aby náš seniorát bol pevným pilierom našej Evanjelickej cirkvi a.v.
Myslím , že za touto vetou už nie je potrebné dodať nič… Je to najlepší odkaz i výzva z inštalácie seniora Myjavského seniorátu.
16.10.2013 Michal Maliarik
Presbyteri vas pozyvaju na brigadu – hocikedy pocas tyzdna pridte pomoct pri pripravach na instalaciu… 
vrbovcezbor 